PhDr. Marek Lukáč, PhD. publikoval článok v časopise PROHUMAN, v ktorom sa zameriava na problematiku motivácie nízkokvalifikovanýchi dospelých k vzdelávaniu a učeniu sa. Problémom je najmä koncentrácia ľudí s nízkym alebo chýbajúcim stupňom vzdelania v marginalizovaných rómskych osadách, ale v texte sa nevenujeme výhradne týmto dospelým. Osobitne sa zameriava na motiváciu k zapojeniu sa do vzdelávania smerujúceho k zvýšeniu stupňa vzdelania (segment formálneho školského vzdelávania dospelých - druhošancové vzdelávanie). Veľká časť marginalizovaných dospelých, obzvlášť obyvateľov rómskych segregovaných a separovaných komunít, dosahuje generačne veľmi nízku vzdelanostnú úroveň (prevažuje ukončené základné vzdelanie, neukončené základné vzdelanie, špeciálna základná škola). Upozorňuje na nedostatočné úsilie riešiť tento problém tak v politickej rovine, ako aj v rovine školskej praxe a výskumu. Výskumy sa prevažne zameriavajú na skúmanie motivácie u tých, ktorí sa do vzdelávania zapojili. Zámerom je upriamiť pozornosť na otázky motivácie, výrazne spojené s prekážkami k vzdelávaniu rôznej povahy u dospelých znevýhodnených najmä absenciou vzdelania, kvalifikácie a zamestnania vyplývajúcich z ich dlhodobej životnej situácie charakteristickej znakmi kultúry chudoby.

Celý článok je k dispozícii na:
https://www.prohuman.sk/category/typ-prispevku/aplikovane-prispevky

Ako to je na Slovensku s druhošancovým vzdelávaním? Odpovede hľadáme vo výskume druhošancového vzdelávania dospelých na Slovensku v projekte APVV. Vedúcou projektu je doc. PhDr. Ivana Pirohová, PhD., vedúca Katedry andragogiky. Do projektu je zapojený Ústav pedagogiky, andragogiky a psychológie FHPV PU v Prešove a Katedra pedagogiky PF UKF v Nitre. V nižšie uvedenom článku sa dozviete čo zisťujeme, čo sme zatiaľ zistili, na čom pracujeme počas pandémie.

Autorky článku: Ivana Pirohová a Dominika Temiaková
Od 1.7.2019 do 30.6.2023 prebieha na Slovensku jedinečný andragogický výskumný projekt zameraný na druhošancové vzdelávanie dospelých. Projekt APVV-18-0018 - Vyučovanie v školách druhej šance z perspektívy učiteľa a dospelého učiaceho sa prebieha v spolupráci dvoch slovenských univerzitných pracovísk - Prešovskej Univerzity v Prešove (zadávateľ) a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zodpovednou riešiteľkou je doc. PhDr. I. Pirohová, PhD. z Katedry andragogiky na Ústave pedagogiky, andragogiky a psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej Univerzity v Prešove. Výskumný tím je tvorený 9 riešiteľmi, z toho štyria sú členovia Katedry andragogiky ÚPAP FHPV PU v Prešove (doc. PhDr. E. Bolfíková, CSc., PhDr. M. Lenhardtová, PhD., PhDr. M. Lukáč, PhD. a Mgr. S. Lukáčová, PhD.), štyria sú členovia Katedry pedagogiky ÚPAP FHPV PU (doc. PhDr. E. Lukáč, PhD., doc. PaedDr. L. Pasternáková, PhD., MBA, PhDr. V. Šuťáková, PhD. a PaedDr. M. Zahatňanská, PhD.) a jedna riešiteľka je z Katedry pedagogiky PF UKF v Nitre (PhDr. D. Temiaková, PhD.).

Druhošancové vzdelávanie u nás: ako to je?
Každoročne opustí školský systém na svete skupina ľudí s nedostatočnou, prípadne žiadnou kvalifikáciou (tzv. early school leavers). Tým sa stávajú neuplatniteľnými na trhu práce, čo môže viesť až k ich sociálnej exklúzii. Hlavnou úlohou druhošancového vzdelávania je ochrániť túto cieľovú skupinu pred týmito rizikami a poskytnúť im potrebné vedomosti a zručnosti, ako aj znovu získať vieru v seba samého, svoje schopnosti, vieru vo vzdelávanie i pracovnú uplatniteľnosť, pretože „...každý má mať možnosť aktívne sa podieľať na utváraní vlastného života prostredníctvom aktualizácie vlastného vzdelanostného statusu, zvyšovaním svojich kompetencií v akejkoľvek fáze života, nech sú príčiny jeho rozhodnutia akokoľvek rozmanité.“ (Pirohová, Lukáč a Lukáčová, 2019, s. 46)
Z hľadiska uplatniteľnosti na trhu práce je situácia ľudí s absentujúcim (ISCED 020, 030, 100) alebo nízkym stupňom vzdelania (ISCED 242, 244) dlhodobo problematická. Získanie stupňa vzdelania minimálne na úrovni stredoškolského vzdelania (stredné odborné, úplné stredné odborné, úplné stredné všeobecné vzdelanie) je dlhodobo považované za minimálnu požiadavku vstupu človeka na trh práce a jeho zamestnateľnosti (Dospelí vo formálnom vzdelávaní, 2011).
V európskych krajinách existujú rôzne modely umožňujúce tým, ktorí z iniciálneho vzdelávania z rôznych príčin vypadli alebo doňho vôbec nenastúpili, aby si zvýšili svoju úroveň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Pod druhošancovým vzdelávaním rozumieme „príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo v mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania... .“ (Švec, 2008, s. 225). Na Slovensku môže druhošancové vzdelávanie zamerané na dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním prebiehať v externej forme na základných a stredných školách.
V tomto procese je však kľúčová úloha učiteľa. Pri dosahovaní úspechu v druhošancovom vzdelávaní je zdôrazňovaná aj vo viacerých štúdiách (napr. Ivančič, 2015; Preventing Early School Leaving in Europe – Lessons Learned from Second Chance Education, 2013; McNamara et al., 2005; Polidano et al., 2012; Brinia, Ntaflou, 2015). Súčasná legislatíva (Zákon č. 317/ 2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch) nekladie na prípravu učiteľov, ktorí vzdelávajú dospelých v školskom vzdelávacom systéme špecifické požiadavky. Učiteľom dospelých v druhošancovom vzdelávaní môže byť len učiteľ základnej a strednej školy, ktorý je primárne pripravovaný na prácu s deťmi a mládežou. Existujúce modely pedagogických kompetencií učiteľa neponúkajú odpoveď na to, aký má byť učiteľ v druhošancovom vzdelávaní a neposkytujú vhodné východisko pre špecifickú situáciu učiteľa v škole druhej šance.

Nový výskumný projekt APVV: čo zisťujeme?
Výskum druhošancového vzdelávania mal v našich podmienkach doposiaľ len parciálny charakter. Tejto téme sa venuje niekoľko andragogických akademických pracovníkov, jestvuje niekoľko záverečných prác s empirickými údajmi, no doposiaľ chýbal základný výskum, ktorý by mapoval druhošancové vzdelávanie na Slovensku a komparoval túto situáciu so zahraničnými zisteniami. Toto informačné vákuum vypĺňa práve projekt APVV-18-0018, ktorý je zameraný na špecifickú cieľovú skupinu dospelých bez vzdelania alebo so základným vzdelaním, ale tiež na ich učiteľov a na absenciu ich andragogickej prípravy. Hlavným cieľom projektu je identifikovať kľúčové aspekty vyučovania v druhošancovom vzdelávaní z perspektívy učiteľa a dospelého študenta. Projekt má i čiastkové ciele, a to:

1. Identifikovať aktuálny stav vedeckého poznania v oblasti druhošancového vzdelávania ľudí bez vzdelania a so základným vzdelaním. Toto umožní (priebežnú) aktualizáciu poznatkov s ohľadom na relevantnosť celého výskumného projektu v kontexte neustále narastajúceho vedeckého poznania.
2. Identifikovať aktuálne požiadavky na kompetencie učiteľov druhošancového vzdelávania v zahraničí a aktuálny stav praxe druhošancového vzdelávania na Slovensku.
3. Identifikovať kľúčové aspekty vyučovania v druhošancovom vzdelávaní na základe sebareflexie učiteľov a reflexie učiacich sa. Táto rovina umožní vytvoriť empirický model integrovaných kompetencií učiteľa dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním v druhošancovom vzdelávaní.
4. Vytvoriť teoretický model integrovaných kompetencií učiteľa v druhošancovom vzdelávaní dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním a typológiu učiteľov s ohľadom na ich kompetenčné vzorce.

Výsledky a výstupy: čo sme doposiaľ zistili?
V roku 2019 a v prebiehajúcom roku 2020 sme plnili úlohy súvisiace s čiastkovým cieľom 1. Výsledkom sú doposiaľ publikované výstupy z domácich konferencií, a to Druhošancové vzdelávanie v podmienkach vedomostnej spoločnosti v perspektíve ideovej bázy byrokracie (Bolfíková, 2019), Postavenie učiteľa v druhošancovom vzdelávaní v kontexte celoživotného vzdelávania (Lukáč, 2019), Evaluačné procesy uplatňované učiteľom v druhošancovom vzdelávaní (Mayer, 2019), O kompetencií učiteľov individualizovať vyučovanie v druhošancovom vzdelávaní (Pirohová, 2019), Výzvy pre druhošancové vzdelávanie dospelých (Temiaková, 2019), a zo zahraničných konferencií, a to Druhošancové vzdelávanie dospelých s nízkym stupňom vzdelania a bez vzdelania – otázky informovanosti a dostupnosti (Lukáč, Lukáčová, Pirohová, 2019) a K metódam a formám druhošancového vzdelávania (Lenhardtová, Pirohová, 2019). Okrem toho sme publikovali i štúdie v domácich časopisoch, konkrétne Druhošancové vzdelávanie dospelých odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody na Slovensku (Lukáčová, Temiaková, 2020 – Mladá veda), Druhošancové vzdelávanie v akčných plánoch menej rozvinutých okresov Slovenska (Pirohová, Lukáč, 2020 - Prohuman), a aj štúdiu v zahraničnom časopise pod názvom The current situation in 'second chance' education in Slovakia (Lukáčová, Lukáč, Pirohová, Lukáč, Temiaková, 2020 – Ad Alta).

Druhošancové vzdelávanie: na čom pracujeme (aj) počas pandémie?
V aktuálnom období prebieha kvalitatívny výskum v teréne na základných, no predovšetkým stredných školách, ktoré poskytujú štúdium pre dospelých v externej forme štúdia. Kvalitatívny výskum sa realizuje zatiaľ v štyroch výskumných tímoch. Prvý výskumný tím realizuje pološtruktúrované rozhovory s učiteľmi druhošancového vzdelávania, druhý tím sa zameriava na analýzu denníkov učenia učiteľov druhošancového vzdelávania, tretí tím realizuje pološtruktúrované rozhovory s dospelými žiakmi a žiačkami externej formy štúdia na stredných školách, a štvrtý tím realizuje záznamy vyučovania v externej forme štúdia. Situácia s Covid 19 na niekoľko mesiacov prerušila náš terénny výskum, no na túto situáciu sme reflektovali a zisťovali online dotazníkom, ako táto krízová situácia ovplyvnila externú formu štúdia na stredných školách. Výsledky budeme publikovať postupne spolu s výsledkami častí kvalitatívneho výskumu druhošancového vzdelávania dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním.
Záverom možno konštatovať, že druhošancové vzdelávanie je základný kameňom spomedzi druhov vzdelávania dospelých. Otvára dospelým možnosť nadobudnúť vzdelanie, ktoré ich rovesníci už dávno majú, je najmä mostom k uplatniteľnosti na trhu práce a ďalšiemu vzdelávaniu. Školský systém vzdelávania však musí byť na takýchto „netradičných študentov“ pripravený, a to vrátane učiteľov. Ich úloha je totižto nezastupiteľná – facilitovať a sprevádzať dospelých ich procesom učenia sa, vzdelávacou cestou, a využívať pri tom poznatky andragogickej vedy, pretože len tak bude možné dosiahnuť čo najefektívnejšie výsledky a minimalizáciu rizika, že sa dospelý do vzdelávacieho systému už nikdy nevráti.
Doc. PhDr. Ivana Pirohová, PhD. je od roku 2015 vedúcou Katedry andragogiky na Ústave pedagogiky, andragogiky a psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Je autorkou a spoluautorkou monografií a učebných textov Vzdelávateľ dospelých v profesijnom vzdelávaní zamestnancov (2003), Diagnostika v teórii a praxi edukácie dospelých (2006), Andragogická diagnostika (2008), Teórie vzdelávania dospelých (2015), Profesijná andragogika I (2016), Individualizácia edukácie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (2016), Vzdelávanie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (2019).

PhDr. Dominika Temiaková, PhD. (rodená Kadlubeková) pôsobí od roku 2015 na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorkou a spoluautorkou monografie Penitenciárna a postpenitenciárna edukácia dospelých (2015) a vysokoškolských učebníc Základy andragogickej etiky (2016) a Profesijná andragogika (2020).


Celý článok nájdete na platforme EPALE:
https://epale.ec.europa.eu/sk/blog/vyskum-druhosancoveho-vzdelavania-dospelych-na-slovensku

Rozhovor EPALE s představiteli andragogických pracovišť v ČR

Profesní medailonek:


Doc. PhDr. Ivana Pirohová, PhD. je absolventkou magisterského štúdia v študijnom odbore Výchova a vzdelávanie dospelých na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach. Doktorandské štúdium v študijnom odbore Andragogika absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a akademický titul docent v študijnom odbore Pedagogika získala na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je autorkou a spoluautorkou monografií a učebných textov Vzdelávateľ dospelých v profesijnom vzdelávaní zamestnancov (2003), Diagnostika v teórii a praxi edukácie dospelých (2006), Andragogická diagnostika (2008), Teórie vzdelávania dospelých (2015), Profesijná andragogika I (2016), Individualizácia edukácie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (2016), Vzdelávanie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (2019). Celý profesijný akademický život doc. PhDr. Ivany Pirohovej, PhD. je spätý s Katedrou andragogiky v Prešove. Od roku 2015 je vedúcou Katedry andragogiky na Ústave pedagogiky, andragogiky a psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.


1. Popište prosím čtenáři stručnou historii vašeho pracoviště.


Začiatky Katedry andragogiky v Prešove sú datované rokom 1964, kedy vznikla Katedra osvety a pedagogiky dospelých na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach. Vývoj katedry bol od samého začiatku až po súčasnosť poznamenaný častými organizačnými zmenami v názve katedry, študijného odboru a študijných programoch. Od roku 1990 sa v študijnom odbore Vzdelávanie dospelých vytvorili tri špecializácie: sociálna práca, personálny manažment a kulturológia. Od roku 1996 sa Katedra vzdelávania dospelých stala súčasťou Filozofickej fakulty novovzniknutej Prešovskej univerzity v Prešove. Materská Katedra vzdelávania dospelých bola v roku 1997 premenovaná na Katedru vzdelávania dospelých a sociálnej práce a v akademickom roku 1997/98 boli prijatí prví študenti dvoch samostatných študijných odborov andragogika a sociálna práca. V roku 2006 sa Katedra vzdelávania dospelých a sociálnej práce rozdelila na Katedru andragogiky a Katedru sociálnej práce v rámci Inštitútu edukológie a sociálnej práce na FF PU v Prešove. Od 1. októbra 2010 je Katedra andragogiky súčasťou Ústavu pedagogiky, andragogiky a psychológie na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

2. Se kterými významnými jmény bylo či je vaše pracoviště spjato?

Pri zrode katedry stál PhDr. Ján Misál a jej koncepciu ďalej rozvíjali vedúci katedier PhDr. Štefan Merešš, CSc., PhDr. Ing. Jozef Kubovský, doc. PhDr. František Karšay, CSc., prof. PhDr. Andrej Čuma, CSc., doc. PhDr. Marta Bačová, CSc., prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc. a doc. PhDr. Vladimír Frk, CSc. Na výučbe sa počas existencie katedry podieľal rad významných odborníkov
z externého prostredia, napr. z oblasti kariérového poradenstva Ing. Mária Kubišová (K.A.B.A. Slovensko) a riadenia ľudských zdrojov PhDr. Miroslav Fedor (U. S. Steel Košice).

3. Kolik studentů u vás aktuálně studuje?

Katedra andragogiky Prešovskej univerzity v Prešove poskytuje bakalárske štúdium andragogiky v dennej i externej forme štúdia približne v počte 40 (v tomto čase prebiehajú zápisy študentov).

4. Která témata vaše kolegyně a kolegové aktuálně řeší?

Aktuálne na katedre riešime vedecko-výskumný projekt Vyučovanie v školách druhej šance z perspektívy učiteľa a dospelého učiaceho sa. Zaoberáme sa témami, ktoré rezonujú nielen v akademickej obci, ale aj v praxi a majú regionálny aj národný charakter. Obzvlášť sa v posledných rokoch zameriavame na oblasť vzdelávania dospelých zo sociálne vylúčených skupín, ale aj edukáciu seniorov a oblast poradenstva v ďalšom vzdelávaní.

5. Které výzkumy či šetření vaše pracoviště realizuje či v minulosti realizovalo?

V minulosti boli výskumné projekty katedry zamerané na ústrednú tému kvality života a vzdelávania dospelých (zodpovedná riešiteľka – prof. PhDr. A. Tokárová, CSc.). Tradične na katedre prebieha výskum v historických témach súvisiacich so vznikom a rozvojom vzdelávania dospelých na Slovensku (projekt VEGA Výchova a vzdelávanie dospelých na Slovensku v podmienkach existencie ČSR 1918 – 1938). Významnou súčasťou výskumných aktivit sú témy súvisiace s edukáciou seniorov (projekt VEGA Možnosti kooperatívnej edukácie detí a seniorov v rezidenciálnych zariadeniach). A ako som už spomínala, v posledných rokoch je to téma edukácie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (projekty VEGA Individualizácia edukácie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít, Koncept vzdelávania dospelých Rómov z marginalizovaných komunít).
Aktuálne společenské dianie nás v blízkej budúcnosti bude nútiť intenzívnejšie sa zaoberať otázkami občianskeho vzdelávania a aktívneho občianstva.

6. Pokud byste měli vybrat z publikační činnosti svého pracoviště jednu či dvě zajímavé monografie, které by to byly?

Monografia Kooperatívna edukácia detí a seniorov v rezidenciálnych zariadeniach (Lenhardtová a kol., 2015) poskytuje na základe výskumu zostavený program zameraný na kooperatívnu edukáciu detí z detských domovov a seniorov z rezidenciálneho prostredia.
Monografia Vzdelávanie dospelých Rómov z marginalizovaných komunít (Pirohová, Lukáč, Lukáčová, 2019) obsahuje zistenia kvalitatívneho výskumu druhošancového vzdelávania Rómov a Rómiek na strednej odbornej škole a poskytuje formulované tézy „sprevádzajúceho“ konceptu vzdelávania dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním.

7. Jak se vám daří navazovat kontakt s praxí? (uveďte konkrétní příklady
spolupráce nad rámec běžných studentských praxí)

Katedra andragogiky nad rámec bežných praxí spolupracuje so spoločnosťou DEKRA, kvalifikácia a poradenstvo, s.r.o., ktorá poskytuje vybraným študentom andragogiky projekt „Stážista“ ukončený certifikátom DEKRA o absolvovaní stáže. Študentom a študentkám andragogiky, ako aj iným záujemcom, katedra ponúka akreditovaný program ďalšieho vzdelávania Lektor (garant PhDr. M. Lukáč, PhD.). V rámci aktuálne prebiehajúceho projektu APVV sme v úzkom kontakte so strednými školami po celom Slovensku, ktoré ponúkajú externé štúdium pre dospelých bez vzdelania alebo so základným vzdelaním.

8. Co podle vašeho názoru nejvíce trápí slovenskou andragogiku?

Chýbajúci systém vzdelávania dospelých, chýbajúca podpora štátu a nízka miera povedomia o význame vzdelávania dospelých na úrovni regiónov. Ďalej dlhodobo evidujeme nízku profesionalizáciu v oblasti edukácie dospelých a ohrozovanie kvality poskytovaného vzdelávania. Skepticky sa staviame k podpore len vymedzeného segmentu vzdelávania dospelých zameraného na základné zručnosti a zručnosti pre prácu. Nedá sa nespomenúť dlhodobo sľubovaný nový zákon o ďalšom vzdelávaní, ktorý by mal priniesť důležité pozitívne zmeny.

9. Jedním z projektů na podporu vzdělávání dospělých v členských zemích EU je Evropská platforma pro vzdělávání dospělých (EPALE). Jak vnímáte její úlohu v oboru?

Považujem túto iniciativu za pozitívny nástroj výmeny informácií a názorov o vzdelávaní dospelých, i propagácie vzdelávania dospelých a študijných odborov o edukácii dospelých. Otvára mnoho důležitých tém, ku ktorým sa vyjadrujú poprední akademickí i praktickí odborníci. Z blogov uverejnených na platforme EPALE je možné čerpať aktuálne a zaujímavé informácie tak pre nás ako učiteľov ako aj pre študentov odboru andragogika.

10. A je tu otázka na závěr… Pokud byste měl/a neomezenou moc, co byste pro podporu vzdělávání dospělých v ČR udělal/a?

V ČR neviem, ale v Slovenskej republike by som uznala vzdelávanie dospelých ako samostatný sektor vzdelávacieho systému.
------------------------------
Ptal se: Tomáš Langer, expert EPALE
https://epale.ec.europa.eu/cs/blog/rozhovor-epale-s-ivanou-pirohovou-vedouci-katedry-andragogiky-ustavu-pedagogiky-andragogiky